VIETE, ŽE...

- Pri porovnaní vývoja v Slovenskej republike a v Českej republike v rokoch 1989-2019 môžeme uviesť nasledovné závery.

Údaje od analytikov Slovenskej sporiteľne hovoria, že dnešná reálna mzda na Slovensku je oproti roku 1990 vyššia (po dlhých tridsať rokov vývoja) len o 34 percent.

Podľa českého Centra ekonomických a trhových analýz (CETA) a spoločnosti TopForex si Česi tridsať rokov po páde socializmu môžu z priemerného platu kúpiť o 36 % viac základných potravín ako Slováci. Výnimkou je len biele pečivo. Od roku 1989 výrazne klesli náklady na potraviny a spotrebný tovar, naopak oveľa drahšie sú služby. Obyvatelia Česka a Slovenska si z priemerného platu môžu dovoliť kúpiť menej vody a plynu než pred tridsiatimi rokmi. Pre dnešných Čechov je voda dokonca drahšia viac než desaťnásobne. Naopak elektrická energia vychádza v prepočte na mzdu dnes lacnejšie ako v osemdesiatych rokoch. Vo všeobecnosti sú na tom dnes Slováci lepšie ako Česi v kúpnej sile pri vode a zemnom plyne a to v prípade zemného plynu dokonca takmer o štvrtinu.

- Slovenská republika v prepočte na obyvateľa dosahuje len 76 percent priemerného hrubého domáceho produktu (HDP) v Európskej únii. Na porovnanie Nemecko v tomto ohľade dosahuje 124 percent. V prípade Luxemburska to bude dokonca 225 percent HDP v Európskej únii. Na porovnanie: Česká republika je na úrovni 90 percent a Bulharsko len úrovni 49 percent HDP v EÚ. Rozdiely medzi starými a novými členmi EÚ sa prejavujú napríklad v minimálnej mzde. Slovensko malo doteraz minimálnu mesačnú mzdu vo výške 520 eur, Luxembursko 2071 eur, Nemecko 1 557 eur, ale Bulharsko má minimálnu mesačnú mzdu len vo výške 286 eur. Od 1.1.2020 to bude na Slovensku vo výške 580 eur.

- Zásadne sa zvyšuje príjmová nerovnosť. To znamená, že vo svete polovica ľudstva, ktorá tvorí 3,6 miliardy ľudí, má majetok približne pol bilióna dolárov. Na druhej strane je vo svete 2 101 miliardárov, ktorých majetok sa za posledných päť rokov zvýšil o viac ako tretinu na 8,5 bilióna dolárov. Je to sedemnásťnásobok majetku oproti majetku chudobným. Napríklad v USA sa počet miliardárov zvýšil o 4,8 percent a v roku 2018 dosiahol počtu 749 osôb. Najbohatším na svete je Bill Gates (zakladateľ Microsoftu) s trhovou hodnotou majetku vo výške 110 miliárd dolárov. Podľa prieskumu J&T Banky ma Slovensko viac ako 10-tisíc milionárov. Slovenskí milionári majú vekový priemer okolo 50 rokov a takmer tretinu ich investícií tvoria podnikové dlhopisy či investičné nehnuteľnosti.

- Dnes veľmi aktuálna a vysoká nedôvera občanov Slovenskej republiky k malo funkčnému súdnictvu na Slovensku vyplýva z morálneho stavu justície a doterajšej samokontroly súdnictva zo strany samotných sudcov. Nedôveryhodnosť sa prejavuje tým, že o skorumpovanom sudcovi rozhodujú jeho sudcovskí kolegovia a známi. Verejná kontrola je spravidla nulová. Nemôže platiť známe príslovie "ruka ruku myje...", ale musí platiť "padni komu padni...". Zo súdnictva sa stala uzatvorená spoločnosť pre, ktoré sú typické vysoké platy a alibizmus ku súdnej korupcii. Súdnictvo musí podliehať širokej kontrole verejnosti.

Súdom podľa prieskumu pred časom nedôverovalo 64 percent opýtaných občanov a úplne dôverovalo len štyri percentá občanov. Stav verejnej nedôvery voči súdom a prokuratúre sa neustále zvyšuje. Verejne prezentované zábery z inštalovania skrytej kamery v kancelárii generálneho prokuratúra, ktorú spoločne inštaloval generálny prokurátor a známy mafián sa stali doslova verejnou "tragickou - justičnou fraškou" a spoločenským symbolom celkovej zvrátenosti justičných pomerov. V priamom prenose nastala demontáž právneho štátu.

- Nefunkčná činnosť prokuratúry a pre občanov veľmi nedôveryhodná prokuratúra na Slovensku vychádza zo súčasného sovietskeho modelu "slovenskej" prokuratúry. Z prokuratúry sa musia stať v zahraničí typické štátne zastupiteľstvá s dôslednou verejnou kontrolou. Prokuratúra sa stala dnes uzatvorenou spoločnosťou pre, ktoré sú typické vysoké platy a alibizmus ku korupcii prokurátorov "od hora až dole".

- Škandalózne okolnosti skartácie dôkazov k spisu "Gorila" otvára otázku výslovného a dôsledného ústavného zakotvenia nadradenosti verejného záujmu nad inými záujmami. Minulé rozhodnutia Ústavného súdu pri skartácii dôkazov v spise "Gorila" a pri zákaze bezpečnostných previerok sudcov a prokurátorov treba v naliehavom verejnom záujme zvrátiť osobitným ústavným zákonom.

- Nielen dnešné korupčné kauzy, ktorých symbolom je Kočner a spol., poukazujú na dlhodobo korupčné prostredie vo verejnej správe. Nerozhoduje sa na Slovensku vždy podľa práva a spravodlivosti a vo verejnom záujme, ale predovšetkým podľa osobných a skupinových záujmov.

Len na dnešné poučenie (a na inšpiráciu) tu existovalo v minulosti na Slovensku zákonné ustanovenia, ktoré mali pôsobiť preventívne. Napríklad podľa predvojnovej legislatívy nesmeli verejne činné osoby nedovolene "zneužívať vedomostí, ktoré nadobudli pri rokovaní". Takéto osoby "nesmeli ani hlasovať, ani rokovať o veci, z ktorej mohli mať priamy osoh alebo škodu oni sami, alebo osoby, s ktorými boli v rodinnom pomere, a to v línii priamej vôbec, v línii pobočnej, alebo v pomere švagrovskom po tretí stupeň". Týkalo sa to i osoby, ktorá bola s nimi v "manželskom alebo podobnom zväzku" resp. také osoby, ktoré zastupovali na základe zákona.

Ako vidieť niekedy netreba ani vymýšľať, už raz vymyslené. Ale zdá sa, že sa pod tlakom verejnosti pripravujú len formálno-kozmetické zmeny a "karavány korupcie" pôjdu ďalej. O priamej hmotnej osobnej zodpovednosti osôb vo verejnej správe, prokuratúre a súdnictve, v rozhodovacej činnosti, sa ani dnes neuvažuje.

- Traja výskumníci z Masarykovej univerzity v Brne popísali zlyhanie justičného systému v Slovenskej republike.

"K posilneniu justície došlo v systéme, kde dedičstvo a právna kultúra komunistického režimu ľahko prežívajú". "Na jednej strane je pravda, že vyššia úroveň justičnej samosprávy pomohla izolovať justíciu od priameho politického tlaku. Na druhej strane to umožnilo neočakávané zmocnenia justície "zvnútra" prostredníctvom odmeňovania spojencov tých, ktorí sú pri moci a trestanie kritikov.".

- Hrozí nám anarchia ? Podľa politológa Jána Baránka je to pravdepodobné. Sudcovia spriahnutí s organizovaným zločinom, generálny prokurátor inštalujúci kameru v kancelárii, to všetko raz môže spôsobiť, že začne vládnuť ulica. "Je rozdiel, keď si ľudia myslia, že to tak funguje, a keď počujú a vidia, že je to naozaj tak," vysvetľuje Baránek v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk.

- Zrušenie vyšetrovacieho tímu v prípade Kuciak je "predčasné, neprofesionálne a podozrivé, pretože trestná vec ešte nie je ukončená a členovia tímu mohli kontinuálne prejsť na vyšetrovanie podozrení z trestnej činnosti policajtov, prokurátorov, sudcov a politikov, ktoré vyplynuli z vyšetrovania dvojnásobnej vraždy." To odznelo na konferencii o mafii na Slovensku (z novembra 2019).

- Doslova každodenné plošné rabovanie lesov a necitlivé zásahy do nenahraditeľnej prírody je dnešným obrazom nezodpovedného vedenia rezortu pôdohospodárstva (a vplyvu ťažiarskych lobistov, oligarchov a lesníckych mafii), ktoré umožňujú premenu lesov, ako stroja na guľatinu (a peniaze) - na holiny. Dnešné ministerstvo je patrónom drancovateľov slovenských lesov a stále krásnej slovenskej prírody. Samotným ničiteľom slovenských lesov treba podstatne sprísniť postihy. Vývoz guľatiny do zahraničia okamžite zakázať alebo podstatne zdaniť. Výmera najbonitnejšieho lesa, kde rastú stromy vysoké aspoň päť metrov, v skutočnosti klesla na Slovensku od roku 2001 o minimálne 6 percent. Enormný výrub lesných porastov podstatne a dlhodobo zhoršuje stav klimatických zmien na Slovensku. Za posledné roky prišlo Slovensko o 800 kilometrov štvorcových lesa.

- V obchodoch na Slovensku je podiel slovenských potravín len okolo 40 percent, čo je neporovnateľný stav s okolitými krajinami. Je to dôsledok dlhodobo slabej a nesystémovej štátnej podpory slovenského potravinárstva a pôdohospodárstva. Potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky je vážne ohrozená. Systém platieb do poľnohospodárstva v rámci EÚ zásadne zvýhodňuje staré členské štáty pred novými členskými štátmi Európskej únie.

- Slovenskí rodičia majú na území Slovenska veľký problém, aby ich deti mohli chodiť do slovenských škôl a slovenských predškolských zariadení. Prípad v žitnoostrovských Rohovciach je veľavravný. Kde sa to Slovenská republika dostala. Slovenské dieťa sa nemôže učiť po slovensky na slovenskom území. Navyše rezort školstva ma nominantku SNS, ktoré ma slovo slovenská a národná vo svojom názve, tieto problémy dlhodobo ignoruje. Zdá sa, že slovo slovenská a národná v názve SNS je dnes už len čisto formálne. Do školských osnov sa premyslene dostávajú antinárodné prístupy so systematickým preferovaním rôznorodých menšín. Rodičia budú označovaní číslicami. Číslicou nemusí byť otec, alebo matka, ale iní.

- Stav kultúrnych pamiatok na Slovensku je dlhodobo žalostný. Akoby nikto zo štátnych orgánov a jej vrcholových predstaviteľov o ochranu nehnuteľného kultúrneho dedičstva nemal dlhé roky úprimný záujem. Na rozdiel od susedných štátov, kde je verejne prejavovaný stály záujem o kultúrne dedičstvo. Vrátane ich veľkej finančnej a spoločenskej podpory. Založené požiare v kaštieľoch, v Kunerade, v Ožďanoch a na iných miestach, pomalá obnova hradu Krásna Hôrka dokresľujú šokujúcu situáciu na Slovensku. Hrozí nenávratna strata ďalších a ďalších národných kultúrnych hodnôt. Dlhé Maďaričovo ministrovanie v rezorte kultúry je obdobím úpadku slovenskej kultúry a obdobím drastickej devastácie stavu kultúrneho dedičstva.

Slovensko alarmujúco stratilo od roku 1990 takmer 40 percent svojich pamiatok. Dnešný havarijný stav areálu kaštieľa v Rusovciach, ktorý je vyše dve desaťročia v majetku Úradu vlády je dokladom dlhodobého nezáujmu najvyšších štátnych predstaviteľov o slovenské kultúrne dedičstvo. Predstavitelia vlády, ministerstva financii a iných štátnych orgánov sa dlhé roky nestarali o potreby obnovy nenahraditeľného kultúrneho dedičstva, ale sa intenzívne starali o vytvorenie, čo najlepších podmienok pre rozvoj organizovaného hazardu (a na následné zdieranie občanov). Publikované prepisy rozhovorov navyše poukazujú na Kočnerov vplyv na súdy a na prokuratúru pri justičnej likvidácii dopadov úspešného bratislavského referenda občanov proti hazardu.

- Z neoficiálnych zdrojov sa preslýcha, že premiér a volebný líder Smeru-SD Pellegrini nemá partnerku, ale ma partnera. Občania majú právo o tom vedieť. Je to predsa predseda vlády a nie je len súkromnou osobou. Úrad vlády by sa mal k tomu vyjadriť. Nič sa však nedeje. Slovenská verejnosť ma právo vedieť v akom "osobnom stave" je špičkový verejný činiteľ a politický, dokonca volebný predstaviteľ. Čomu holduje a čo možno od neho očakávať, vrátane podpory LGBTI. Verejnosť očakáva oficiálne vyjadrenie k statusu a orientácii premiéra. Máme tu príklad írskeho premiéra, ktorý urobil tlačovú konferenciu s predstavením partnera. Kedy zvolá premiér tlačovú konferenciu alebo príjme verejné vyhlásenia. Ak nedôjde k informovaniu občanov - voličov, potom vrcholový verejný činiteľ môže byť predmetom vydierania s následným bezpečnostným rizikom pre štát.

- Progresívne Slovensko je ultraliberálnou stranou, ktorá chce nadpráva menšín všetkého druhu, aby nakoniec sa stala z doterajšej väčšiny vplyvová menšina. Trubanové minulé drogové excesy hovoria o snahách po budúcej legalizácii najskôr tzv. mäkkých drog a nadpráva menšín, vrátane LGBTI. Niekto takýto extrémni liberalizmus možno nazýva liberálnym fašizmom. Slovenská republika sa ako obyčajná krajinka plánuje rozpustiť vo federalizovanej Európskej únii. "Bratislavská liberálna kaviareň" bude tlieskať. Potom Slováci na svoju národnú identitu nech radšej zabudnú. Nastáva pokus o zásadný hodnotový prevrat na Slovensku. Prevrat má byť antinárodný a antikresťanský s pomocou hodnotovo-politických kolaborantov typu Hlinu, jeho vedenia KDH a ďalších.

- Prezidentka Čaputová naďalej rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Stala sa menšinovou prezidentkou s pomocou zahraničia a super pomoci oligarchických médií. Doslova bola vytiahnutá z oligarchického volebného klobúka. Preto ani nespolupracuje s väčšinovou slovenskou spoločnosťou. Pre väčšinu Slovákov nie je skutočnou slovenskou prezidentkou. Nezjednocuje spoločnosť. Naopak. Reprezentuje záujmy časti oligarchie, presadzuje zahraničné záujmy, rozbíja V 4 a pomáha likvidovať tradičné národno-kresťanské hodnoty. Ako bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska pokračuje vo svojom ultraliberalizme, kde adopcia deti zo strany LGBTI komunity je jedným z jej vývesným štítov. Vlastenectvo je pre prezidentku Čaputovú dedičnou úchylkou, i keď zložila ústavný sľub na ústavu, ktorú obchádza.

- Prezident USA Donald Trump na 74. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v roku 2019 uviedol: "Ak chcete slobodu, buďte hrdí na svoju krajinu. Ak chcete demokraciu, chráňte svoju suverenitu. A ak chcete mier, milujte svoj národ". Trump naliehal na ľudí z celého sveta, aby boli hrdí na svoju vlasť a bojovali za zachovanie národnej suverenity.

- Podľa niektorých britských médií (ako BBC a The Sunday Times) je ruský prezident Putin svetovým politikom, ktorý najvýraznejšie určuje geopolitický vývoj na Blízkom východe. Putina vnímajú na Blízkom východe všetci regionálni hráči ako autoritu a arbitra sporov. Zároveň sa Putin stal "najvýznamnejším svetovým lídrom na Blízkom východe." Ruský prezident udržiava úzke kontakty s Izraelom, s Iránom, Saudskou Arábiou a Spojenými Arabskými emirátmi. Teda so vzájomnými nepriateľmi.

- V rebríčku konkurencieschopnosti podľa štúdie Svetovej banky Slovenská republika klesla v porovnaní s vlaňajškom o tri priečky na 45. miesto z celkového počtu 190 štátov. Na čele hodnotenia je Nový Zéland, Singapur, Honkong a Dánsko. V rámci štátov V4 malo lepšie miesto v rebríčku konkurenčnej schopnosti Poľsko (40) a Česká republika (41). Maďarsko bolo zaradené na 52. miesto v rebríčku.

- Zo zverejnenia Eurostatu mal dlh verejnej správy v Slovenskej republike koncom roka 2018 hodnotu 48,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

V Európskej únii mali v roku 2017 najnižší verejný dlh v pomere k HDP: Estónsko (9 percent), Luxembursko (23 percent), Bulharsko (25,4 percent), Česká republika (34,6 percent), Rumunsko (35 percent) a Dánsko (36,4 percenta).

Najvyšší verejný dlh nad hranicou 60 percent HDP v pomere verejného dlhu k HDP malo pätnásť členských krajín EÚ. Na najvyššej úrovni to bolo v Grécku (178,6 percent). Ďaľšie štáty EÚ: Taliansko (131,8 percent), Portugalsko (125,7 percent), Belgicko (103,1 percent) a Španielsko (98,3 percent).

-V roku 2019 by mala Slovenská republika prispieť sumou 871 miliónov eur do rozpočtu Európskej únie. Na každej miliarde eur výdavkov z rozpočtu Európskej únie bude sa Slovenská republika podieľať sumou 59 mil. eur.

-Nemecké noviny Handelsblatt (s odkazom na odborné medzinárodné štúdie) uvádzajú, že Rusko nesie len o niečo málo než polovicu strát v súvislosti s uloženými proti ruskými sankciami. Zostatok strát pripadá na krajiny, ktoré uvalili príslušné sankcie proti Rusku. Mesačné obchodné straty predstavujú štyri miliardy dolárov. Celkovo 45 percent z uvedených strát pripadá na štáty, ktoré proti ruské sankcie zaviedli. Z uvedených strát pripadá 92 percent strát na Európsku úniu, z toho pripadá strata Nemecka 38 percent. Samotné Nemecko stráca každý mesiac 667 miliónov dolárov v dôsledku uplatňovania proti ruských sankcii.

- Štáty V4 sa stali takpovediac "finančnými dojnými kravami" hlavne niektorým starých - západoeurópskych členov Európskej únie. Za rok odchádza na dividendách zo štátov V 4 okolo 50 miliárd eur do starých členských štátov Európskej únie. Napríklad z Poľska v priemere minimálne 20 až 25 miliárd eur. V roku 2018 doslova odtieklo z Českej republiky do zahraničia na dividendách 257 miliárd českých korún. Do najväčšieho daňového raja Európskej únie - do Holandska z toho odtieklo 47 miliárd českých korún. Do Nemecka odišlo na dividendách 44,84 miliárd českých korún a do susedného Rakúska odišli dividendy vo výške 34,07 miliárd českých korún. A do maličkého Luxemburska (ďalšieho daňového raja EÚ) odtieklo v roku 2018 dokonca 41,57 miliárd českých korún. Za rok 2018 sa zvýšil odliv zisku zo Slovenskej republiky do zahraničia cez dividendy na vyše 3,624 miliardy eur, čo je medziročný nárast o približne o 800 miliónov eur. Miera reinvestícii zo zisku sa v tejto súvislosti medziročne znížila o 2/3. Reinvestície zo zisku sa takto znížili na 275 miliónov eur. V roku 2017 odliv bol menší oproti dnešnému stavu t. j. 2,808 miliardy eur. Na každého občana Slovenska pripadá 700 eur, ktoré si odviezli zahraničné spoločnosti zo Slovenskej republiky

Je to vykorisťovanie občanov štátov východu EÚ od jej starých členov. Je otázkou prečo daňové raje v rámci Európskej únie sú len na západe a nie aj vo východnejšej časti Európskej únie. A čo sa s tým peňazovodom dá robiť. Vládne garnitúry s tým nič nerobia. Napríklad cez povinnosť zvýšeného reinvestovania zisku a vysokým zdanením dividend. Inak sa ani náhodou nepriblížime životnej úrovni západnej časti Európskej únie.

- Ziskovosť bank v Európskej únii predstavuje okolo 6,5 percent. Na Slovensku je vysoká ziskovosť bank vo výške 11 percent. V roku 2018 bola na Slovensku ročná výška zisku bank po zdanení v sume 639 miliónov eur. Na rok 2019 je odhadovaná výška zisku bank po zdanení v sume okolo 700 miliónov eur. Nárast bankových poplatkov v niektorých prípadoch dosahuje až 233 percent.

- Podľa súčasných prieskumov verejnej mienky si vyše 40 percent Slovákov myslí, že sa majú lepšie ako v komunistickom období. Naopak tretina Slovákov si myslí, že za komunizmu sa mali lepšie ako v dnešnom období.

- Zhruba desať rokov po minulej finančnej kríze uviedla poradenská spoločnosť McKinsey, že približne tretina svetových bánk by pravdepodobne neprežili vážne oslabenie ekonomiky. Vo všeobecnosti narastá nedôvera investorov v banky, ktorým klesajú príjmy, rastú náklady, znižujú sa ich marže a spomaľuje sa rast úverov. Banky nielen na Slovensku to kompenzujú enormným nárastom poplatkov voči klientom.

- Slovenská republika ma odhadom zlaté rezervy vo výške 31 ton zlata, ktoré sa nachádzajú v zahraničí a to v brexitovej Bank of England.

Pripájame poradie štátov sveta podľa výšky zlatých rezerv v roku 2018.

Územná štúdia o zmene klímy na Slovensku predpokladá globálne otepľovanie s možným rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4C. Klimatické zmeny v tejto podobe neboli na dnešnom území Slovenska zaznamenané počas celého holocénu a v praxi znamenajú presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov.

- Generálny tajomník WMO Petteri Taalas k súčasnému klimatickému stavu vo svete uviedol: "Stojí za zmienku, že naposledy Zem zažívala podobnú koncentráciu CO2 pred troma až piatimi miliónmi rokov. Planéta bola vtedy o dva až tri stupne teplejšia a hladina morí o 10 až 20 metrov vyššia."

-Podľa výskumov existuje až 51-percentná pravdepodobnosť, že zmena klímy zníži celosvetový výkon ekonomiky do roku 2100 o viac ako dvadsať percent v porovnaní so svetom bez otepľovania. Je dvanásťpercentná pravdepodobnosť, že dovtedy sa celosvetovo zníži HDP na osobu o 50 percent, ak nezredukujeme objem emisií. Na porovnanie, Veľká hospodárska kríza zredukovala celosvetový HDP približne o 15 percent a nedávna finančná kríza ho znížila zhruba o dve percentá. V porovnaní vývoja ekonomického rastu bez zmeny klímy a pri predpokladanej zmene klímy dosahuje priemerná predpoveď globálnej straty zárobkov na osobu do konca tohto storočia hodnotu 23 percent. Podľa odborných prepočtov, ak by sa planéta oteplila o 3,7 stupňa, škody zo zmeny klímy by dosiahli 551 biliónov dolárov - takmer dvojnásobok dnešného celosvetového bohatstva.

- Hlavné mesto SR Bratislava malo podľa údajov ŠÚ SR v roku 2018 celkovo 432 864 obyvateľov. Z tohto počtu bolo v roku 2018 114 984 poberateľov dôchodkov. Podiel mužov a žien bol v pomere 47,1 percent k 52,9 percentám. Zároveň v Bratislave žilo 12 929 cudzincov. Počet návštevníkov Bratislavy stúpol v roku 2018 na 1 290 056, z toho zahraniční tvorili 68,6 percent. Od roku 2014 do roku 2018 sa zvýšil počet aut v Bratislave o 21,4 percenta a dosiahol počet 254 340. Narástol počet motocyklov za toto obdobie o 25,4 percenta na 16 856 motocyklov.

- Bratislavský primátor zarába 6.048 eur mesačne. Primátor Budapešti s počtom obyvateľov do 2 miliónov obyvateľov zarobí 4.620 eur a primátor Prahy s 1,3 miliónmi obyvateľov zarobí 5.054 eur. Na porovnanie starostka Paríža má mesačne 8.684 eur, starostovia Madridu a Rímu zarobia po 7.916 eur. V Berlíne je to 12-tisíc eur a v Londýne vyše 16 tisíc eur mesačne.

- Podľa americkej štúdie Pew Research Center bolo v roku 2017 na území Európskej únie a v ďalších 4 európskych štátoch 3,9 až 4,8 milióna migrantov bez riadneho povolenia k pobytu. Okolo 70 percent všetkých migrantov bez povolenia k pobytu žilo v 4 štátoch a to v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a V. Británii. V prípade Slovenska, Polska či Maďarska odhadom ide o menej než 100.000 migrantov. V Česku sa podľa štúdie počet migrantov bez riadneho pobytu pohyboval v roku 2017 medzi 100.000 až 200.000, rovnako ako napríklad v Rakúsku, Grécku či Španielsku. V Nemecku žilo bez povolenia podľa Pew Research Center medzi miliónom a 1,2 miliónom cudzincov, vo V. Británii 800.000 až 1,2 miliónu, v Taliansku 500.000 až 700.000 a vo Francúzsku 300.000 až 400.000.

V štruktúre bohatstva obyvateľstva v rámci Nemecka sú výrazné rozdiely medzi západom a východom Nemecka. Bez započítania vlastníctva nehnuteľností majú domácnosti na východe Nemecka v priemere 40 tisíc eur uložených na účte, investovaných do akcii alebo do rôznych druhov poistenia. V západnej časti Nemecka je to o 58 percent viac a predstavuje to v priemere 63 tisíc eur. Najviac v Bavorsku - 78 tisíc eur.

- V súčasnosti stratilo Moldavsko 33,9 percenta obyvateľov. Dnes tam žijú do značnej miery starí ľudia a deti gastarbeiterov pracujúcich v zahraničí. Napríklad Bulharsko, Litva, Lotyšsko stratilo od roku 1990 okolo 20 percent populácie. Od roku 1989 dodnes mal západ celkový prírastok obyvateľstva (plus 8 percent) oproti populačnému úbytku východu (mínus 11 percent).

Oproti roku 1990 bude v roku 2050 populácia Bulharska o 38,6 percenta nižšia, Srbsko stratí 23,8 percenta, Chorvátsko 22,4 percenta, Rumunsko 30,1 percenta.

- Slováci podľa OECD vypijú na obyvateľa nad 15 rokov veku - 9,7 litra stopercentného liehu ročne, čo posúva v alkoholickom rebríčku Slovensko na 15. miesto. V ročnej spotrebe alkoholu je Česká republika na štvrtom mieste. Na prvom mieste v rebríčku spotreby alkoholu (OECD) je Litva, kde na obyvateľa nad 15 rokov sa ročne vypije v priemere 12,3 litra stopercentného liehu.

- Poradie miest z hľadiska kvality života podľa všestrannej analýzy D&L Partners (2019).

1. Zürich 2. Viedeň 3. Kodaň 4. Luxemburg 5. Helsinky 6. Tchaj-pej 7. Oslo 8. Ottawa 9. Kyjev 10. Ženeva 11. Washington 12. Mnichov 13. Praha 14. Seattle 15. Stockholm 16. Boston 17. Amsterdam 18. Berlín 19. Eindhoven 20. Bilbao 21. Bratislava 22. Tallinn 23. Göteborg 24. Rotterdam 25. Frankfurt.

Londýn obsadil až 33. miesto, New York (38), Petrohrad (50), Bukurešť (53) a Moskva (59). Posledné miesto obsadila Káhira.

Hodnotila sa napríklad výška hrubého domáceho produktu, dostatok pracovných príležitosti, infraštruktúra, dostupnosť bývania, lekárska starostlivosť, prístup k vzdelaniu, společenská a ekonomická spravodlivosť.

- Podľa štúdie Paying Taxes 2020 Slovenská republika klesla vo výške daňového a odvodového zaťaženia o sedem miest až na 55. miesto zo 190 štátov. Slovensko ma šieste najvyššie celkové daňové a odvodové zaťaženie v rámci EÚ a EFTA, čo je o 11,4 percenta viac ako je priemer EÚ (EFTA). Slovenská republika ma výšku daňového a odvodového zaťaženie 49,7 percent, i keď priemer uvedených štátov je 38,3 percenta. Z EÚ je v prvej desiatke Írsko, Dánsko a Fínsko

- Ceny elektriny na Slovensku sa v roku 2019 zvýšili o približne šesť percent a v roku 2020 sa predpoladá až desaťpercentný nárast cien za elektrinu. Pri cene plynu v roku 2020 si celkovo domácnosti a malé podniky priplatia približne 4 až 8 percent z celkovej platby za plyn a to v závislosti od tarify podľa ktorej odoberajú plyn.

- Slovenská republika je dnes svetovou jednotkou z hľadiska pomeru počtu vyrobených automobilov k počtu obyvateľov. Na Slovensku v roku 2018 vyrobili 200 automobilov na 1000 obyvateľov, v Českej republiky je to 127 automobilov. V strednej a vo východnej Európe sa za dvadsať rokov výroba automobilov viac než štvornásobila. Je to však odvetvie veľmi ohrozené automatizáciou výroby a masovým prepúšťaním pracovníkov v automobilovom priemysle a v ich dodávateľských reťazcov. Je to obrovská hrozba pre Slovensko.

Z dôvodov nastupujúcej robotizácie je Slovensko najohrozenejším štátom sveta a jeho pracujúci občania najohrozenejšími pracujúcimi občanmi vo svete.

- Slovenská republika v roku 2019 obsadila spolu s Ukrajinou nelichotívé druhé miesto v indexe miery korupcie v Európe. Na prvom mieste skončilo Moldavsko, na treťom mieste Rumunsko, spolu s Bosnou a Hercegovinou. Srbsko a Chorvátsko majú spoločné štvrté miesto. Spomeňme Taliansko (6), Maďarsko (7) a susedné Česko s deviatou priečkou.

- Na záver viete, čo povedal Henry Kissinger, bývalý minister zahraničných vecí USA a svetoznámy politický geograf a hlavne geostratég. Na odbornej konferencii v Pekingu (november 2019) venovanej čínsko-americkým vzťahom uviedol k súčasným americko-čínskym ekonomickým a geopolitickým sporom: "Ak necháme konflikt, aby sa ďalej prehlboval, mohol by byť výsledok ešte horší, než to, čo sa stalo v Európe (v 20. storočí)..." vyhlásil Kissinger. "Prvá svetová vojna vypukla kvôli relatívne drobnej kríze (...) a dnes sú zbrane oveľa ničivejšie..." a dodal:

"Čína je veľkou ekonomickou mocnosťou, rovnako ako my (USA). Určite na seba teda budeme narážať po celom svete..."

Nie je to príliš optimistický záver tejto časti nášho webu.